Prečo práve poľština? S touto otázkou sa pri mojej práci stretávam pomerne často. Ruština, francúzština, angličtina, španielčina, taliančina… Dôvodov, prečo sa človek začne učiť cudzie jazyky, je veľa. Cestovanie, spoznávanie nových kultúr, povýšenie v práci a s tým súvisiace lepšie finančné ohodnotenie alebo jednoducho láska na prvé počutie. Už sa vám to niekedy stalo? Ocitnete sa napríklad na dovolenke v cudzej krajine, začujete zaujímavú pieseň, pozriete si dobrý film bez dabingu a zrazu sa to stane. Fonetika daného jazyka si vás získa natoľko, že ho musíte počúvať znova a znova a zrazu máte pocit, že sa ho jednoducho musíte naučiť. To bol môj prípad. Poľština bola jednoducho INÁ.

Značná dávka slovanského temperamentu, rytmický ráz, neuveriteľne nápadité striedanie mäkkých a tvrdých hlások, jedinečné nosovky, pôvab okorenený štipkou drzosti. Tak som poľštinu naozaj vnímala a vnímam ju tak dodnes.

Rovnako ako slovenčina, aj poľština patrí do skupiny západoslovanských jazykov a do spoločnej rodiny indoeurópskych jazykov. Viete, čím všetkým sa ešte odlišuje poľský jazyk od slovenského jazyka?

Charakteristicky poľské hlásky: ąęółćśźżń.

W Szczebrzeszynie chrząszcz brzmi w trzcinie
I Szczebrzeszyn z tego s
łynie.
Wó
ł go pyta: ”Panie chrząszczu,
Po co pan tak brzęczy w gąszczu?”
”Jak to – po co? To jest praca!

– Jan Brzechwa ”CHRZĄSZCZ”

 

Samohlásky

Ą – nosové o

  • ż, mąka, mądry (v slovenčine sa nosové hlásky vyskytujú tiež, ale len foneticky, napr. v slovách stonka, sponka)

Ę – nosové e

  • piękny, piętro, mówię

Samohlásky i/y sa na rozdiel od slovenčiny veľmi líšia. Poľské mäkké i je rovnaké ako slovenské, ale y je omnoho tvrdšie, ale nemožno si ho mýliť s ruským „jery“ (často, najmä na konci slova máme pocit, že je počuteľné takmer ako e)

Spoluhlásky

Poľština rozlišuje tri rady sykaviek:

  1. c, s, zvyslovujú sa ako slovenské „c, s, z“.
  2. cz, sz, ż(sem taktiež patrí rz) sa vyslovujú podobne ako slovenské „č, š, ž“, avšak tvrdšie. (Často sa stáva, že spoluhláska rz býva vyslovovaná ako české ř, poľština však ř nepozná).
  3. ć, ś, źsa vyslovujú veľmi mäkko, omnoho mäkšie ako české „č, š, ž“. (napr. ściana čítaj „śćana“, myślę /stena, myslím/).

Poľská spoluhláska ł sa vyslovuje ako neslabičné „u“ (napr. był /bol/, łza /slza/ )

Hlásky r a l nie sú v poľštine slabikotvorné. Namiesto slovenského vlk, vietor, krv nájdeme v poľštine ekvivalenty wilk, wiatr, krew.

Iné rozdiely

V poľštine neexistujú dlhé samohlásky, každá hláska má rovnakú dĺžku. Prízvuk je, na rozdiel od slovenčiny, takmer vždy na predposlednej slabike. Vďaka tomu je omnoho „spevavejšia“ ako slovenčina.

V poľštine nájdeme pozostatky niekdajšieho duálu (dvojitého čísla), ktorý sa dodnes používa napr. v litovčine alebo slovinčine. Napríklad: oba koniadwa mieczadwa króla, dwie rybiedwie niewieście.

Falošní priatelia (false friends)

Mohlo by sa zdať, že poľština a slovenčina sú natoľko podobné, že sa bez problémov pochopíme. Možno áno, avšak ako pre Poliakov, tak aj pre Slovákov obsahuje jazyk susedov množstvo tzv. falošných priateľov. Aj keď slová poznáme, význam je úplne iný. Niektoré rozdiely sú skutočne úsmevné. Napokon, posúďte sami.

PL                  SK                        SK                PL      
babka    –   stará mama            bábka   –   kugiełka
bywać   –   navštevovať            bývať   –   mieszkać
chrypka  –  chripot                    chrípka –  grypa
czerstwy  –  starý                       čerstvý –  świeży
jagoda  –   čučoriedka               jahoda  –  truskawka
konieczny  –  nutný                   konečný – końcowy
bałwan   –   snehuliak                balvan   –   głaz
laska      –     palica                       láska  –  miłość
mieszkanie  – byt                        meškanie – spóźnienie
napad      –     útok                       nápad   – pomysł
objaw     –    príznak                     objav – wynalazek
odchody   –   výkaly                      odchody – odjazdy
opakować  –   zabaliť                    opakovať – powtórzyć
prasa       –    tlač                            prasa – prosię
sok        –    šťava                             sok – rywał
sopel      –   cencúľ                        sopeľ –  wydzielina z nosa
stan      –      stav                               stan – namiot
stanica    –   ubytovňa                    stanica – dworzec
stolica   –    hlavné mesto             stolica – kał
suknia   –    šaty                             sukňa – spódnica
uchylny   –  sklápací                     úchylný – zboczony
uroda    –    krása                            úroda – płon

 

Zdroj:

https://sk.plsk.eu/documents/19504/113544/SLOVENSKO-POLSK%C3%9D%20Z%C3%81BAVN%C3%9D%20SLOVN%C3%8DK.pdf/32f1a0b2-7e19-4789-87b3-70debac1b08c

http://gim.sosw-oswiecim.edu.pl/gimnazjum/aktualnosci/w-szczebrzeszynie-chrzaszcz-brzmi-w-trzcinie,1419

PoľštINA je INÁ